Pole Dance – (ne)skutočne pre každého

Prečo takto reklamný slogan?

Pretože na tyč môže skutočne každý a každého odmení. Najskôr modrinami, neskôr všetkými benefitmi vykonávania športovej činnosti, ktorá pracuje s váhou ľudského tela. Naviac je pole dance príťažlivý a rozhodne vzbudzuje emóciu, ktorá púta pozornosť. A to dvojitú; pri slečnách väčšinou pozitívnu, pri chlapcoch hlavne na Slovensku častokrát značne homofóbnu :D. Osobne to mne nijako nevadí, sám som si pár týždňov predtým ako som začal, že je to nejaký noblesnejší názov pre striptíz a o mužoch na (nie pri!) tyči som chvalabohu vtedy ani nevedel. Spoznal som však dievča, ktoré rozhodne tyč v jej izbe neživila a keď u mňa ľady povolili, hovorím si; za Tvoj opovrhnujúci názor si to vyskúšaš…

Google, jeden telefonát a zrazu naplánovaná akási ukážkova hodina. Fakt som do toho nešiel aby som očumoval dievčatá aj keď odvtedy čo sa v mojom živote točí okolo tyče, tak je vo výlučnej spoločnosti dievčať. Myslím, že nech by akýkoľvek jedovatý jazyk kričal, že za to čo robím som ‘buzerant’, asi by som ho v spoločnej šatni na podujatí ‘Laugaricio Cup’ nepočul :). To čo sa mi páči na pole dance všeobecne, je že robí neskutočnú radosť z toho, že so svojim telom dokážete niečo -doplnte si čokoľvek pozitívne-. Čo sa mi na ňom páči z môjho subjektívneho pohľadu, je to, že je to forma tréningu, ktorá nie je o porovnateľnom prekonávaní rekordov, váh, ale môžem na tyči robiť úplne slobodne čo chcem. Na dvíhanie železa stavaný nie som, posilovanie ma baví.

Môžem s istotou tvrdiť, že atmosféru na tréningoch môže každý len závidieť.

Úspechy a pády
Úspech je pre mňa naučenie nového prvku alebo naučenie nejakého prvku niekoho iného. Tak ako inde v živote platí, pocit piatich minút slávy vyprchá ale pády si zapamätáte do konca života. Ja taktiež na svoj jediný skutočný pád nezabudnem, lebo sa udial pred niekoľkými desiatkami ľudí. Vyhovárať sa môžem na kadečo, neskorý príchod, truchu hrubšia tyč, pódiová tyč, na ktorú nie som zvyknutý a podobne… Proste tyč sa roztriasla a ja som padol ako hnilá hruška. Odvedy si pamätám iba ozvenu pádu na pódium a nejaké zúfalé pokusy spojené so smiechom, ako sa čo najskôr spratať. Chcete to vidieť? Nech sa páči :).

Ohromne som si želal aby sa to nestalo, načo som tam liezol ale s odstupom času viem, že vtedy som si povedal stop, dosť premotivovania a vráťme sa na začiatok. A na začiatku stále problém s masívnymi kŕčovými žlami na oboch nohách, ktoré som roky ignoroval, lebo okrem pole dance a skokov do vody som ich vlastne ani veľmi nevnímal. No tyč mi dála dosť signálov, že túto záležitosť musím riešiť. V stave v akom boli obe moje nohy pred operáciou sa s nimi veľmi zle robili rôzne sedenia, supermani na tyči, taktiež splity. Po tréningu a prekrvení vyzerali asi takto:

krcove_zily

Po sklerotizácii, ktorá mala byť bezbolestná, som sa hlavne pri pravej nohe učil opäť nanovo kráčať. Po pár dňoch som presvedčil takmer samého seba o tom, že už nikdy sa poriadnu hýbať nebudem a ani nebudem chcieť. Po troch mesiacoch som sa na tyč opäť vrátil s odhodlaním robiť to čo ma baví čisto svojim urban spôsobom kde improvizujem a prekonávam len a len sám seba. Tyč kombinuje kalisteniku s jógou (ne)skutočne unikátnym spôsobom a verím, že úroveň a atraktivita tohto športu, či formy tréningu, bude stále väčšia.

'Lean on Pole' :)

Po 1/2 roku na tyči, pripravoval som sa na to posledných 35 dní a myslím, že s novými nohami prečúram sám seba sťa by nič :3. Nechápem kde som bral tú istotu a power do fénixov rovno ale radosť z toho skrývať nedokážem :D. #poledance #poletricks

Posted by Daniel Halvoník on Sunday, July 5, 2015


Iste nesmiem zabudnúť poďakovať mojej najtop inštruktorke Deniske Sihlovcovej a všetkým babám za neopakovateľné chvíle!

pole_euforia