India Hustle #1 – Mumbai / Bombay

Start of India journey in Mumbai.

Skôr ako sa mi podarí nájsť si v Indii pokojné miesto (čo je problém na úrovni nájdenia free wifi, o tom nižšie) kde spravím hustle cestopisné video, povedal som si, že začnem spisovať nejaké praktické rady vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Nechcem byť turistická príručka, takže nebudem veľa opisovať čo sa dá kde vidieť, zažiť, okrem teda miesto, ktoré mi vyrazili dych, ale skúsim sa sústrediť aby môj cestovateľký diary bol čo možno najviac useful.

Riksaw rides!

Rikše, nazývané aj ‚TukTuk‘ alebo Threewheel sú najunizerálnejším spôsobom dopravy asi v celej Maharashtre, fakt ich počujete vytrubovať aj v zapadnutej dedine. Najlepšia rada hlavne pre cudzincov, ani sa nebavte s rikšiakom čo nemá v zapnutí rikša, taxa meter. Nedohadujte sa na cene, hlavne v meste, ale vždy dbajte o to aby ste platili za to čo vidíte na displayi, neberte ponúkanú cenú. Sú to žgúňači a radi si spravia 2x, 3x, 5x vyššiu cenu za krátky ride.

Prechádzanie cez cestu

Vzhľadom na to, že Mumbai ma prísnych viac ako 20 mega obyvateľov je jasné, že v tomto meste nie je chvíľu ticho a okrem skorých ranných hodín je väčšina ciest totálne zaplnená. Trúbenie je tu forma neverbálnej komunikácie a napriek tomu, že tu takmer nie sú dopravné značky (videl som zákaz trúbenia ale to fakt musela byť irónia :D) a semafóry sa rešpektujú len na máličko miestach, vodiči a ľudia sú zvláštnym spôsobom strašne ohľaduplný. Nikto nerieši že crossujete štvorprúdovú cestu bez nijakého náznaku, že by kvôli Vám niekto spomalil. Ale dá sa to, vždy, s úsmevom a Indovia rushujú cesty úplne inštiktívne bez obzerania so slúchadlami v ušiach.

Mumbai '15 | India
Mumbai ’15 | India

No free wifi

Spomínam si ako som pred samotnou cestou do Indie videl nadpis článku akú SIM kartu si má cestovateľ kúpiť v Indii a nemo som ho odignoroval. Chyba. V Indii, ani v obrovskom Mumbai nenájdete free wifi. Vlastne raz sa mi to podarilo úplne náhodou na treťom poschodí CTSM (z vonku fatálna budova hlavnej vlakovej stanice v Mumbai) v zapadnutej kantíne kde sme si dali kávu. V nádeji, že v McDonalds alebo v Starbucks bude situácia priaznivejšia, tieto západné miesta navštívili, ale ani tu sme nepochodili. Riešenie je jednoduché, hneď po príchode do Indie si kúpte SIM kartu (ja som si kúpil Vodafone, odporúča sa ale !DEA) aspoň s balíkom sms, pretože napríklad v spomínanom mekáči free wifi scanujete ale bez toho aby ste odoslali sms pre získanie verifikačného kódu, sa nepripojíte. Samozrejme sa dá kúpiť aj dátový balíček ale signál, hlavne v okolí mesta, nie je úplne ideálny, čiže na E sa načakáte až sa vám niečo načíta. Pri kupovaní karty Vám okrem vzorky moču a kúska kože zo zátylku vezmú snáď všetky údaje, odfotia si Vás pri stene, vypíšete 2 A4 formuláre a ak budete mať štastie, do hodiny Vám karta pôjde. Dôvod prečo tu nie je internet rozšírený ako napríklad na Slovensku je vskutku politický, do toho zasahovať teraz nejdem, ale po rozhovore s miestnymi priateľmi tomu úplne rozumiem.

Antilia - Mumbai '15 | India
Antilia – Mumbai ’15 | India

Chudoba vs ‚chudoba‘

Kto nepočul o chudobe v Indii, ten o nej nepočul nič. A kto v Indii bol, pochopil, že nič nie je také jednoznačné ako na prvý pohľad vyzerá. Kamaráti nám povedali, že nemáme byť ako BBC a fotiť len slumy (obývané búdy, ktorých architektom je improvizácia), pretože hoci ich je všade veľa a sú úplným kontrastom k mrakodrapom, ľudia, ktorý ich obývajú, majú väčšinou všetko zariadenia počnúť práčkov po satelit s káblovkov. Ono všeobecne sa tu ľudia viac starajú o svoju ľudskú schránku a život ako taký, ako o to ako čo vyzerá. Ženy majú vždy pekné, farebné sári a decká, byť aj v dosť špinavých lokalitách vôbec nevyzerajú tragicky ale sú vysmiaty a majú čo jesť. V Mumbai platí, že každý má prácu, áno, je to len individuálne rozhodnutie či bude niekto žobrať a sedieť na ulici alebo čokoľvek robiť. Žobráci ako aj inde majú vo vrecku častokrát viac peňazí, než máte Vy. Smutné je keď viete tieto skutočnosť a odmietnete dať rupiu, dve malému dievčatku, ktoré žobraniu naučili rodičia. V tomto prípade urobíte vždy lepšie ak za onú rupiu kúpite cookie v stánku s čajom, ktoré sú úplne všade a malému, okatému indovi spravíte radosť priamo. Dávaním peňazí žobrákom ich len ďalej motivujete k tomu nič nerobiť.

Versova Beach - Mumbai '15 | India
Versova Beach – Mumbai ’15 | India

I like trains

Vlaky sú extrémne lacný a rýchly spôsob prepravy na nejaké miesta v Mumbai (10rs za jazdu cez celé mesto, čo je asi 13c), ale čo platí pre ne všeobecne, sú také ich všade prezentujú. Neskutočne preplnené, ale fatálne. Keď sme Mumbai opúšťali, tak sme sa do prvých troch vlakov ani len nevošli. Potom som zúfalo naskočil do Ladies (vlakový feminizmus level 5000) vozňa, odkiaľ ma mieste ženy pomaly vyhodili za jazdy. Vlaky vyzerajú ako pojazdná väznica, majú vždy otvorené dvere a aj keď z neho vysýte, radujete sa, že sa vôbec veziete. Vôbec sa nečudujem, že sa stáva tak veľa smrteľných úrazov, každá jazda vlakom je jazda o život. O ľudoch grcajúcich z dverí sa veľmi rozpisovať nebudem :D. V niektorých častiach dňa alebo do určitých častí mesta je jazda celkom fajn, ale kľúčové body alebo piatkový večer, tak to je hustle, hlavne keď máte so sebou všetky bágle :D.


Dúfam, že Vám moje dristy poučili a možno pobavili, nabudúce pár všeobecných rád z mesta Pune, aplikovateľných zatiaľ na celý štát…

Fotky z Indie hľadaj v galérii
Alebo followuj Instagram ► https://instagram.com/wanderrook/